Romantizovanie potenciálu nie je znak naivity. Je to často znak empatie, predstavivosti a schopnosti vidieť v ľuďoch dobro. Vidíme v nich niečo, čo možno sami ešte nevidia. Problém nastáva vtedy, keď sa vzťah začne živiť výlučne touto víziou.
Potenciál je príťažlivý, pretože dáva nádej. Sľubuje zmenu, rast a príbeh s dobrým koncom. Mozog má rád uzavreté naratívy, a tak si automaticky dopĺňa chýbajúce kúsky: keď sa zaviaže, keď sa upokojí, keď dozreje, keď sa vylieči zo svojich zranení.
Lenže vzťah sa neodohráva v budúcnosti. Odohráva sa teraz.
Ako vyzerá romantizovanie potenciálu v každodennom vzťahu
Romantizovanie potenciálu často vyzerá nenápadne. Neprichádza ako dramatické popieranie reality, ale ako neustále ospravedlňovanie. Partner nekomunikuje? Má toho veľa. Nevie sa rozhodnúť? Potrebuje čas. Nevie ponúknuť stabilitu? Ešte nie je pripravený, ale „cítiš, že by raz mohol byť“.
Zameriavame sa na to, kým je človek v našej hlave, nie na to, ako sa správa v realite. Začíname sa viac spoliehať na jeho slová než na jeho činy. A keď realita nezodpovedá predstave, hľadáme dôvody, prečo ju ignorovať.
Toto nie je láska k človeku. Je to vzťah k príbehu.
Rozdiel medzi zdravou nádejou a seba-klamom
Zdravá nádej má základ v správaní. Vidíme snahu, konzistentnosť a konkrétne kroky. Človek robí chyby, ale zároveň za ne preberá zodpovednosť. Rast nie je sľub, ale proces, ktorý už prebieha.
Seba-klam je postavený na projekcii. Na našej túžbe, aby veci fungovali, aj keď dlhodobo nefungujú. Veríme v potenciál viac než v realitu, pretože odísť by znamenalo priznať si, že sme investovali do niečoho, čo nás nenapĺňa.
Otázka znie: podporuje ma tento vzťah taký, aký je dnes? Alebo prežívam len vďaka predstave, že raz bude iný?
Prečo nás romantizovanie potenciálu drží v nefunkčných vzťahoch
Romantizovanie potenciálu často súvisí s našimi vlastnými vzorcami. S tendenciou zachraňovať, opravovať alebo dokazovať svoju hodnotu cez trpezlivosť. Ak sme zvyknutí bojovať o lásku, pokoj nám môže pripadať podozrivý.
Potenciál nám umožňuje zostať, aj keď naše potreby nie sú naplnené. Vytvára ilúziu zmyslu v utrpení. Ak „raz to bude dobré“, súčasná frustrácia sa zdá byť oprávnená.
Lenže láska nemá byť projekt. Partner nie je verzia na upgrade.
Ako sa naučiť vidieť realitu človeka
Vidieť realitu znamená pozerať sa na správanie v čase, nie na intenzitu emócií. Znamená to vnímať, ako človek reaguje na konflikt, ako komunikuje hranice, ako sa správa, keď niečo nejde podľa plánu.
Pomáha položiť si jednoduché, ale úprimné otázky:
Cítim sa v tomto vzťahu bezpečne?
Som sám sebou, alebo sa neustále prispôsobujem?
Napĺňajú sa moje potreby, alebo ich odkladám „na neskôr“?
Ak by tento človek zostal presne taký, aký je dnes, bolo by mi v tomto vzťahu dobre?
Prečo je prijatie reality aktom sebaúcty
Prestať romantizovať potenciál neznamená rezignovať na lásku. Znamená to prestať obetovať seba pre príbeh, ktorý možno nikdy nenastane.
Sebaúcta nie je o tom, že nikdy nerobíme kompromisy. Je o tom, že neobetujeme svoje základné potreby pre niekoho, kto nám ich dlhodobo nevie alebo nechce naplniť.
Skutočná intimita vzniká tam, kde vidíme človeka jasne, bez ilúzií, a slobodne sa rozhodneme, či je to kompatibilné s naším životom. Nie s našimi fantáziami, ale s našou realitou.
